Juraj Kubinec

Juraj KubinecSpracovanie kovov som študoval na strednej škole. Neskôr po základnej vojenskej službe som sa začal aktívne venovať štúdiu výroby japonského meča. Postupne ako som vnikal do tajov japonského meča sa mi začali odhaľovať obzory, o ktorých som počas prvých krokov nemal ani tušenia. Vďaka pomoci priateľov a podpory japonského manželského páru, pána a pani Okada som pochopil, že dôležitejšie ako zvládnuť remeslo je skultivovať ducha.
Raz mi učiteľ brúsenia Hasuhana san povedal, že pri pohľade na učiteľa Kojima sensei - výrobcu čepelí, vidí miesto človeka meč. Meč - symbol priamosti a čistoty. Žiak počas svojho štúdia vstrebáva vedomosti svojich učiteľov a bez toho, aby si to uvedomoval sa radikálne mení aj jeho kvalita. Môj pobyt v Japonsku, možnosť stáť po boku silných ľudí, mi dal dar väčší ako by som bol očakával. Získal som iný náhľad na to, čo je v živote dôležité. Hasuhana sensei mi v Japonsku počas mojich záchvatov zúfalstva, keď som už naozaj nevedel čo som, vravieval vetu: Ďuro, je to tak jednoduché, proste sa zmeň a uľaví sa ti. Zmenil som sa, ale až o dosť neskôr. Všetko má svoj čas zrenia, no mal pravdu v jednom, prichádza to zrazu. Stará, mne dlho známa, otrepaná fráza - nerob druhému, čo nechceš aby bolo robené tebe - nečakane naberá na význame. Tvoja čistota a snaha žiť čestne je potom zrkadlená všade a na všetkom na čo zameriaš pozornosť. Zanechávame hlboké stopy na všetkom čoho sa dotkneme a je len na nás, aká sila a kvalita z nich bude sálať.

Pred nejakým časom ma oslovil chlapec, či by mohol u mňa študovať výrobu meča.
Nemohol. Sám mám pred sebou ešte dlhú cestu... Tak ako ja v začiatkoch, aj on je plný romantických predstáv, o tom aké je úžasné vyrábať meče, ktoré majú vlastnú dušu. Dúfam, že som ho odradil. Snažil som sa mu vysvetliť, že ten prerod by nemusel prežiť kvôli žiackym seba deštrukčným stavom. Často sa stáva, že žiaci odchádzajú zlomení a štúdium nikdy nedokončia. Sám som bol svedkom odchodu môjho japonského remeselného brata a na výraz jeho tváre nikdy nezabudnem. Viem, že už nikdy nebude stáť s istotou pevne na zemi. Je to nepríjemný pocit. Strašné chcenie zvládať to, na čo žiak logicky ešte nemá dispozície a dlho mať nebude, sa ľudskej psychike často stáva osudné. Snažil som sa mu odporučiť umenie, maľovanie obrazov alebo niečo podobné… Žiť s pocitom, že ako učiteľ by som odvaril človeka, to mi naskakuje husia koža. Dúfam, že som bol dosť presvedčivý.


Milan Stecker

Milan SteckerK opravdovému studiu skutečných japonských mečů jsem se dostal v roce 1997. Tehdy se vrátil domu zatím jediný Čech, který vystudoval rastaurovani japonských mečů v Japonsku. Jmenuje se Viktor Hasuhana. Ja osobne jsem mel velkou touhu naučit se rozumět mečům a pokusit se kvalifikovane vyrobit soupravu (koshirae) k čepeli.

Snažil jsem se zhanět všechnu dostupnou literaturu a jakoukoliv zmínku o této problematice. Ale ještě v devadesátých letech min. století nebyla k dispozici žádna kvalitní práce, podle které by bylo možno vyrobit nebo alespoň nastudovat pravidla k teto věci.

S příchodem pana Hasuhany jsem začal chápat jak obtížné je studium japonského meče.

Veškeré tvary a konstrukce se přímo odvíjejí ze sociální a politické situace v Japonsku. Toto je důležité vedet! Diky tomuto poznáni se da následovně i určit meč, jeho původ i období vzniku. Totéž platí i o soupravách. Mel jsem štěstí a stal jsem se žákem pana Hasuhany. Pod jeho vedením jsem si postupne vytříbil názor na skutečnou krasu japonských bojových mečů.

Na konci 16. století, kdy diky změně bojové taktiky a příchodu nového typu soupravy UCHIGATANA koshirae, vznikly podle me nejkrásněji propracované soupravy vůbec. Obecně se jim říká TENSHO koshirae. Mají mnoho důležitých znaku, které potom daly zaklad všem naledujicim soupravám 17. – 19. století.

Výrobu tensho koshirae studuji od roku 1998. Vyznačuje se nesmírnou eleganci, jednoduchosti a čistotou zpracováni. Diky tomu je velice pracné jen se přiblížit ke skutečným vzorům z 16. století. Mým osobním vzorem jsou soupravy od UESUGI KENSHINA.

Jeho meče jsou podle me vrcholem této epochy. Podle mého názoru studium žáka v jakékoliv oblasti tykající se japonských mečů, nikdy nekončí. V budoucnu plánuji i cestu do Japonska, kde se mi doufám podaří nahlédnout do renovované dílny řemeslníku, kteří koshirae vyrabeji.


Hore