Japonský meč. Japonský meč prešiel počas stáročí konštrukčnými zmenami. Z dlhého jazdeckého ťažkého meča s robustným ostrím / tachi / vznikla ľahšia verzia / katana /, ktorá je svojou váhou zakrivením a dĺžkou vhodnejšia viac na boj proti jednotlivcom v osobných potýčkach, pri využití rýchleho tasenia – iaijutsu. Katana z obdobia Edo /r.1600 – 1868/ je vďaka úmyselnému odbúraniu váhy hlavne z oblasti plochy k ostriu priliehajúcej, viac náchylná k vzniku hlbokých zubov a výlomov. Dnešné meče obľúbené masou cvičencov a prívržencov iaido v Japonsku a po celom svete, sú verziou ľahkej katany . Tieto čepele nie sú vhodné na šerm, čo by si mal každý majiteľ shinkenu uvedomiť prv, ako sa mu pri kontaktnom cvičení pozohýba alebo ulomí. Pri silnom náraze na tvrdú prekážku sa z takejto čepele stáva vinúci sa had. Aj keď použitá oceľ vykazuje známky vysokej kvality, poddimenzované parametre v kritickej chvíli prehovoria. Nedá sa očakávať, že „s ospevovaným“ japonským mečom, ktorý má hrúbku „žiletky na holenie“ sa dá kálať drevo. Meče, určené na prerážanie a zasadzovanie tvrdých rán do ťažkej zbroje protivníka majú takzvané hiraniku - guľaté ostrie. Guľaté robustné ostrie chráni čepeľ pred hlbokými výlomami. Treba však uznať, že ťažká, plne funkčná čepeľ o váhe nad 1kg , je vhodná na každodenný tréning len pre skutočne skalných a fyzicky mocných šermiarov. Na výrobu tradičných mečov a nožov sa v Japonsku používa oceľ tamahagane z poľnej pece - tatara a pretavovaná oceľ , ktorá je tavená priamo v kováčskej vyhni. Ja preferujem druhú spomínanú oceľ- oroshigane, ktorú tavím priamo vo svojej dielni. Konštrukčné použitie tvrdej a mäkkej ocele je závislé od charakteru načo bude meč určený. Nie je vhodné pri čepeliach, robených na nízku váhu /meče na iaido/, zvyšovať húževnatosť vkladaním mäkkej ocele shingane . Naopak treba udržať vysokú pevnosť. Pre veľmi ľahkú katanu , určenú na nekontaktné cvičenie, je najvhodnejšia vysokouhlíkatá oceľ na výrobu vysokokvalitného ostria- hagane . Konštrukcia z jedného druhu ocele, sa nazýva mukku kitae. Takáto čepeľ musí byť kalená s väčšou opatrnosťou a určitým zámerom, inak hrozí, že spolu s pevnosťou sa zvýši aj krehkosť ocele. Ťažká, plne funkčná čepeľ s robustným ostrím, určená na sekanie a prerážanie rôznych prekážok, je extrémne namáhaná nárazovou vibráciou. Pri nesprávnom pomere tvrdej a mäkkej ocele sa čepele, zasiahnuté iným mečom často lámali. Pre takúto „bojovú“ katanu je práve použitie mäkkej ocele- shingane životu dôležité. Výsledné čepele vďaka použitiu najkvalitnejšej oroshigane a správnemu viacnásobnému prekladaniu a zváraniu majú po zakalení vyváženú štruktúru prekladov a po dobrom vybrúsení je možné na nich sledovať efekty ako sú chikei, jinie a nioguchi , výsledok snahy ideálne rozmiestniť uhlík.
Rozlišovanie japonského meča podľa dĺžky: Daito ( katana, uchi-katana, tachi, no-dachi ) – dĺžka väčšia ako 2 shaku Japonské dĺžkové miery:
Jedným z rozlišovacích znakov Japonského meča je tvar čepele: - Shinogi zukuri konštrukčný tvar: 1. Shinogi zukuri – dlhý meč tachi z obdobia Kamakura /r. 1184 – 1333/. Dĺžka čepele 68 – 73cm. Čepele v tvare Okada – giri tachi od slávneho kováča Yoshifusa, zo školy Bizen Fukuoka Ichimonji. Pôvodná čepeľ dostala názov podľa situácie, ktorá sa odohrala v r. 1584, počas bitky Nagakute. Stáli tu proti sebe armády Okada Sukeburó-a a Toyotomi Hideyoshi-ho. Vlastník tohoto meča, Oda Noburó, porazil Okadu. Meč dostal názov Okada-giri, čo znamená, sťať Okadu. Z toho je jasné, čo nasledovalo po jeho porážke.
2. Osoraku zukuri – 30 cm tantó, túto dýku vytvoril kováč Shimada Sukemune v období Muromachi /r.1532/. V ponuke je aj vo forme wakizashi – krátky meč /č. 5./ Knieža Harunobu Takeda Shingen, pán provincie Kai, ktorý sa pokúšal zjednotiť vojnami rozdrobené Japonsko, bol známy svojou odvahou. V priebehu 4. boja u Kawanakajimy využil moment prekvapenia jeho úhlavný protivník Uesugi Kenshin a vtrhol do tábora. Namieril meč na krk Takedu a opýtal sa, čo mieni urobiť. Shingen podľa legendy nehnute sedel a na dôkaz zmierenia so smrťou zložil drobný veršík haiku. Ohromený Kenshin vzdal hold jeho odvahe, zasunul meč a odcválal naspäť do svojho tábora. Na druhý deň sa kenshinova armáda stiahla. 3. Hira zukuri wakizashi, plochý, krátky meč z obdobia Nambokuchó /r. 1334 – 1393/. Jeho dĺžka sa pohybuje od 30 do 38 cm. V tomto období sa vyskytovala aj v prevedení katana /70 – 75cm/. Oproti kamakurskému tantó je zakrivený, dlhší avšak tenší. Toto obdobie je známe rozdelením krajiny na dva tábory, dvoch cisárov. Južný dvor v Kjóte ovládla vojenská šľachta rodu Ashikaga a dosadila na trón bábkového cisára. Cisár Go-daigo bol vyštvaný na sever krajiny, kde sa usadil. Krajina tak bola až do roku 1392 rozdelená na dva dvory, severný a južný. Meče z tohoto obdobia majú dominantnú kresbu prekladov- hada, tzv. masegane.
4. Shóbu zukuri wakizashi, pochádza z obdobia Muromachi /r. 1394 – 1572/ a vyskytuje sa v rôznych dĺžkach /36 – 50 cm/. Vo väčšine prípadov sa plocha nad ostrím – shinogi ji smerom ku chrbátu stenšuje. Toto obdobie je poznačené temnými rokmi veľkých a malých vojen, nazývaným Sengoku jidai /1482 -1558/. Jeden z najznámejších príbehov rozpráva o úkladnej vražde kniežaťa menom Uesugi Kenshin. Óda Nobunaga, knieža susedného panstva najal ninju, trpaslíka menom Jinai Ukifune. Tento zákerný vrah nepozorovane vnikol do hradu Kenshina a schoval sa v jeho osobnom záchode. V tom čase pozostávali záchody z veľkého keramického suda, zapusteného v zemi. Tu striehol niekoľko hodín na obeť. Potom, čo sa hradný pán dostavil, ho zospodu napichol na hrot kopije. Náraz padajúceho tela privolal stráže, ktorí však na mieste našli už iba bezduché telo svojho vodcu. Ľstivý trpaslík sa ponoril naspäť do kade a dýchajúc cez dutú bambusovú trubičku prečkal najhoršie. K večeru vyliezol z úkrytu a bez väčších problémov unikol trestu.
6. Hira zukuri tantó , štandardná plochá dýka v dĺžkach 20 – 27 cm, bez zakrivenia, pochádzajúca z obdobia Kamakura /r.1184 – 1333/.Jedna z dýk tohto obdobia pochádza od veľmi známeho kováča Rai Kunitoshi z Yamashira, ktorý žil na sklonku 13. storočia. V roku 1868 sa cisár Meiji za podpory mocných rodov ujal vlády a o osem rokov neskôr oficiálne zrušil kastu samurajov a zaviedol profesionálnu armádu. Posledný shógun z rodu Tokugawa pri podpisovaní abdikačnej listiny na znak nesúhlasu tasil dýku, zapichol ju do rohože uprostred miestnosti a bez slova odišiel. Dýka, ktorú za sebou zanechal, ukončila vyše dvestopäťdesiat ročnú vládu rodu Tokugawa, vládu vojenskej triedy.
7./8. Kanmuri otoshi tantó, dýka pochádza z provincie Yamató z obdobia Kamakura. Pôvodne vo vyhotovení yari – kopie. Po skrátení tŕňa v neskorších obdobiach vznikla táto dýka, dlhá 20 – 25 cm. V roku 1274 zaútočilo pätnásťtisíc vojakov mongolského vládcu Kublajchána na južné časti. Japonska. Loďstvo sa vylodilo na ostrovoch Iki a Tsushima a nakoniec obsadili Imazu v Hakatskom zálive. Veľká presila zrovnala so zemou miestne posádky samurajov. Avšak na noc sa uchýlila nepriateľská armáda späť na lode z obáv pred nočnými útokmi. Večer sa však strhla smršť, ktorá potopila loďstvo a utopila väčšinu Mongolov. Kublajchán sa však nevzdal plánu pokoriť Japonsko a v roku 1279 poslal do Hakatského zálivu na Kjúshú 150 tisíc mužov. Samuraji sa však tento krát dobre pripravili, útok odrazili a nepriateľa zahnali na otvorené more. Cez noc sa náhle spustil tajfún a tak ako pred piatimi rokmi potopil väčšinu loďstva. Od tej doby sa tradujú legendy o božskom vetre – Kamikaze.
9. Hira zukuri tantó, plochá, robustná dýka v dĺžke 22 – 25 cm, bez zakrivenia. Originál pochádza od kováča Masamuneho, ktorý žil na prelome 13. a 14. st. V boji, ktorý sa odohral na prelome 16. a 17. stor., pri hore Sekigahara, stáli proti sebe generál Ishida Mitsunari a budúci zjednotiteľ Japonska Ieyasu Tokugawa. Po prehre utekal Ishida z boja, chránený svojou osobnou družinou. Dôvody takéhoto nedôstojného postoja boli jednoduché. Hnala ho povinnosť, ukryť vzácny rodinný klenot – malú sošku, ktorú nesmel dostať nepriateľ do rúk. To sa mu aj podarilo a do dnešných dní nebola nájdená. Avšak hlbšie v lese ho dostihla tokugawova armáda a strhla sa bitka. Masamuneho meč spoľahlivo chránil život generála, avšak nie na dlho. Ishidova stráž podľahla presile a po zajatí bol Ieyasuov nepriateľ popravený. Meč, ktorý nesie názov Ishidamasamune sa nachádza v tokyiskom národnom múzeu. Na chrbte a tŕni má hlboké záseky, pamiatky na posledný boj, ktorý zjednotil Japonsko.
10. Moroha zukuri tantó, dýka pochádzajúca zo stredného obdobia Muromachi. Dĺžka 20 – 25 cm. Ostrie je obojstranné.
11. Kissaki moroha zukuri tantó z obdobia Bakumatsu /r. 1868/, dýka v štýle dlhého meča Kogarasu maru od slávneho kováča Amakuniho, ktorému sa pripisuje vznik japonského meča v dnes zachovalej podobe. Legenda hovorí, že hradný kováč Amakuni, žijúci začiatkom obdobia Heian, okolo roku 700, ako prvý použil konštrukčne zdokonalenú formu meča. Cisár vracajúci sa z boja, zanevrel na Amakuniho, pretože zbrane vyrobené skupinou, na ktorej čele stál v boji neobstáli a lámali sa. Zronený kováč sa modlil k božstvám a nevychádzal z dielne, pokým svetlo sveta neuzrel meč Kogarasu-maru. Na druhý rok po zime, vypukla znova vojna a cisár so svojou družinou vyzbrojený novým typom meča vyrazil do boja. Po návrate Amakuni pozorne sledoval družinu a spokojný zistil, že všetky jeho čepele vydržali. Cisárov úsmev bol veľkou odmenou pre starého kováča. Tento meč bol istý čas uložený vo svätyni Ise a v 10.storočí bol darovaný Taira Sadamori-mu, ako odmena za porazenie Fujiwara Sumitome-ho. A od vtedy sa dedil v rodine Taira.
Kaji togi, je holá čepeľ vybrúsená len na najhrubšom kameni- arato, vhodná pre zákazníka, ktorý je schopný meč dobrúsiť a doplniť ostatné komponenty koshirae.
Batojutsu togi, meč v špecifickej úprave, určený na časté sekanie dreva atď. Čepeľ je robustnejšia ako na iaido. Togi – brus, je robený do tretieho kameňa – kaisei. Brúsením na ostatných, jemnejších kameňoch sa ostrosť meča nezvyšuje. V tomto prevedení sú metalurgické efekty minimálne viditeľné, pretože meč postráda finálny, zvýrazňujúci brus. Keďže každý meč sa po preseknutí prekážky môže mierne poškrabať, finálny brus nie je vhodný pre nástroj, určený na sekanie. Kaliaca linka, hamon je však pri určitom odraze svetla dobre pozorovateľná.
Togi, každý dokončený meč je brúsený v štýle sashikomi ručne na sade rôzne zrnitých kameňov. Najdrsnejšie tri sú spravidla umelé z karborunda. Finálne štyri kamene sú prírodného pôvodu. Najjemnejší uchigumori – ílovitá bridlica špecifického zloženia, odhaľuje pri správnom použití metalurgické stopy spracovania, pohyb a rozloženie uhlíka a kaliace efekty.
Je potrebné mať na pamäti že japonský meč je vyrobený z uhlíkovej ocele a tak podlieha vplyvom prostredia v ktorom sa nachádza, preto sa na ňom môže veľmi rýchlo prejaviť vplyv vlhkosti. Preto sa vždy uchováva v drevenej pošve. Je to predovšetkým zbraň a tak čepeľ je skutočne ostrá, nikdy to nezisťujte holou rukou. Je to nebezpečné a rovnako to nie je súlade s úctou ktorú si zaslúži. Nesnažte sa svojpomocne čepeľ brúsiť, môžete ju trvalo poškodiť a znehodnotiť. Rovnako na čistenie nepoužívajte leštiace pasty, kovovú vlnu, brúsny papier a podobné abrazívne výrobky ani chemikálie. Nečistite rap(tŕň) čepele(časť schovaná v rukoväti) môžete tým znížiť hodnotu originálneho meča. Nedotýkajte sa čepele rukou, po dotyku kože môžete vytvoriť podmienky pre vznik hrdze. Na čistenie použite špeciálnu sadu, ktorá obsahuje uchiko na odstránenie vlhkosti a olej na vytvorenie ochrannej vrstvy. Návod nájdete na niektorých web stránkach, napr. NBTHK. O meč sa starajte pravidelne, či už je to historický alebo vyrobený v modernej dobe rešpektujete tým talent a majstrovstvo s ktorým bol vyrobený. Ak vlastníte skutočný japonský meč a máte nezodpovedané otázky, vždy oslovte profesionálov, ktorí vám radi poradia a rovnako zabezpečia prípadnú opravu.
|
